10. októbra 2012



 Wim Wenders a jeho zvláštne a tiché miesta.



Ak máte radi fotografiu a miesta zvláštne a tiché, nemali by ste si nechať ujsť rovnomennú fotografickú výstavu Wima Wendersa Places, strange and quiet, ktorá je práve inštalovaná vo viedenskej OstLicht galerie. 5. októbra bola vernisáž, ktorej sa zúčastnil aj  Wenders spolu so svojou manželkou, fotografkou Donatou Wenders. A keďže Viedeň je z Bratislavy, čo by človek kameňom dohodil, Salón fotografie bol pri tom. 

Kamarátka označila film Wima Wendersa Nebo nad Berlínom za ten najčudnejší film, aký si kedy obľúbila. Je to tak. Wenders nás aj vo fotografii oslovuje svojou čudesnou, zvláštnou a napriek tomu atraktívnou poetikou – atmosférou ticha, bizarnosťou, kde nevyslovené, avšak prítomné obsahy inšpirujú na zamyslenie. Jeho obrazy sýtia nášho ducha vyhladovaného povrchnosťou našej doby. 


Aj vo svojej fotografickej tvorbe ostáva Wenders verný svojmu spôsobu videnia a interpretácie sveta – videného a zažitého. Celkom dobre sa mu darí svoje myšlienky a skúsenosti sprostredkovať alebo ešte lepšie – ponúka nám náš vlastný zážitok z miesta-bytia na zemi.

Vyše 40 veľkorozmerných fotografií, z ktorých najväčšia má 204,5 x 505,5 centimetrov, vás uchváti. A pritom sa nevnucujú, nie sú megalomanské ani inak nepatričné.  Ako sám Wenders v rozhovore pre Der Standard vraví: "Som ako interpret. Tak presne, ako je to len možné, dávam ďalej to, čo mi miesto porozprávalo a dúfam, že divák bude mať rovnakú vôľu, schopnosť a chuť načúvať. Miesta, ktoré nachádzam, ma oslovili a chcem, aby oslovili aj diváka. Preto robím fotografie, predovšetkým panorámy také veľké, niektoré dlhé až 5 metrov: aby boli ľudia pri pozorovaní scenérie v múzeách a galériách vystavení podobnému zornému uhlu. Pred malou fotografiou nejakého miesta je človek príliš veľký. Pred veľkou fotkou sa stáva rovnako malým, ako som bol aj ja, keď som v tej krajine stál."  

Krajinné obrazy, ktoré fotografuje, nachádza Wenders na cestách. Často vraj na prechádzke na také miesto zablúdi, miesto si ho pritiahne, rokmi si už pre ne vyvinul istý zmysel. Kým filmy točí digitálnou technológiou, fotografuje výlučne na analóg  a používa len pevné sklá. V digitálnej fotografii vidí prostriedok, "ktorý ničí našu pamäť, otvára dvere zabúdaniu". "Pri akte fotografovania sú pamäť, imaginácia, túžba, predstava dôležité. Keď človek sníma fotku na analóg, kým ju spracuje – vyvolá, žije obraz v jeho spomienkach alebo predstave. Inak je to s digitálom – výsledok môže človek vyhodnotiť už o krátku chvíľu – okamžite vidí, či sa fotka vydarila a miesto sa tak ihneď stáva produktom v obraze." Tajomstvo už nevydá, dialóg je tým ukončený.
  

Výstava potrvá do 17. novembra 2012. Sprístupnená je od stredy do soboty v čase od 12.00 do 18.00.

OstLicht galerie je novým projektom Petra Coela, významného Leica-zberateľa, ktorý už desať rokov úspešne vedie fotografické centrum WestLicht, kde sa okrem trvalej expozície historickej fototechniky, ktorú tam nájdete, konajú významné medzinárodné výstavy a dvakrát do roka aj WestLicht Photographica Auction, zberateľská aukcia fotografií a fotografickej techniky. Galéria OstLicht sa nachádza v rozsiahlej historickej industriálnej Ankerbrotfabrik, ktorá pripomína našu "nebohú" Cvernovku. Vo fabrike sa nachádzajú aj ďalšie súkromné galérie a výtvarnícke ateliéry. Je ironickou náhodou, že OstLicht galerie bola otvorená 4. júna 2012, v deň, keď médiá na Slovensku práve informovali o definitívnom ortieli mestskej časti Ružinov nad Cvernovkou. A následne ju aj zbúrali. Ak sa však chcete pozrieť ako môže moderný kultúrny život skvele fungovať v historickej fabrike, určite sa vyberte omrknúť Ankerbrotfabrik












Koštovka z vystavených fotografií tu.